Okinawa

Okinawa ... toto slovo vo mne vyvoláva mnohé. Ťažko to opísať proste je to potrebné zažiť. Krajina hmmm ... tým to nebude. A čo tak ľudia... áno ľudia takí obyčajní, nenároční, nenápadní. Je to rozhodne ľuďmi prečo sa na Okinawu každým rokom vraciam. Pamätám na minulý rok. Vrátil som sa na môj milovaný ostrov po 18 mesiacoch. Nemohol som sa dočkať. 

 

Znovu stretnúť známeho barmana, ktorému nikto nepovie inak ako "Master" ... taký obyčajný, nenápadný barman, ktorý onehda vyštudoval jednu z najprestížnejších univerzít na svete. Presne ten, ktorý v tichosti prebral malý rodinný podnik v zastrčenej uličke po otcovi a varí najlepšiu polievku na svete.

 

Alebo taký Matayoshi sensei ... navždy si budem pamätať jeho "počuj Erik nebolí Ťa ľave bedro bedro" ... "Nie ... prečo?" ... "Tak Ťa určite čoskoro bolieť bude ... zle chodíš mal by si stým niečo robiť :-)" (Po šiestich mesiacoch som nevedel dostúpiť na ľavú nohu :-)).

 

No a potom sensei Kurashita ... "Vieš Erik Karate je ako rodina a rodina je karate. Karate musíš cítiť zo srdca lebo odtiaľ vyviera. Všetci spolu ... To je karate"

 

Pred šiestimi rokmi som sa dostal na Okinawu za pomoci ľudí ako Laco Klementis či Ľudo Divinec a aj keď sa moje cesty Lacom Klementisom rozišli stále mu patrí moja veľká vďaka za to, že mi Okinawu spolu s Duvim otvoril.

 

Naši okinawskí učitelia

gallery/kurashita
gallery/matayoshi
Seitoku Matayoshi (10. dan karate, 9. dan kobudo)

 

 

Eiki Kurashita (10. dan karate, 9. dan kobudo)

 

 

Kinjo sensei 

 

 

gallery/kinjo
gallery/gibo
Gibo sensei 

 

gallery/kawakami
gallery/gushi
Kawakami sensei 

 

Akira Gushi (8. dan karate, 7. dan kobudo)

 

gallery/gushiken
Zensei Gushiken